Telefonovanie zadarmo za socializmu

Autor: Milan Dubek | 12.12.2006 o 8:33 | Karma článku: 9,80 | Prečítané:  3314x

V tomto predvianočnom čase sa na nás v podstate nepretržite valia reklamné bloky mobilných operátorov, kde nosná téma je telefonovanie zadarmo alebo rôzne varianty ktoré nabádajú (staro)nového zákaznika k myšlienke, že niečo dostáva úplne zadarmo bez akýchkoľvek podmienok (to je to drobné písmo dole). Ako prebiehalo telefonovanie (pochopiteľne nie mobilom) zadarmo za socializmu?

V rokoch 1988 - 89 som v Brezne vykonával základnú vojenskú službu v delostreleckom útvare ČSĽA. Vtedy bola vojna dvojročná, ale ja som nastúpil ako absolvent VK VŠ, teda "špagát" na jeden rok. Absolventi neboli moc obľúbení. "Mladí" (do jedného roka) závideli špagátom jednoročnú vojnu a "starí" ich jednoducho neuznávali. Na "gumáckej" vojne toto platilo trošku menej a tak ja ako "autár" - podľa ČVO - som bol takmer od začiatku zadobre s vodičmi a za niekoľko mesiacov aj s ostatnými starými. Len "supráci" nás tak nejako nevedeli prežuť.

Toto dobré vychádzanie s starými a samozrejme aj s vodičmi malo za následok, že mi bolo prezradené tajomstvo telefonovania zadarmo. Keď píšem zadarmo, tak to fakt nestálo ani korunu. A fungovalo to. Jednalo sa o telefonovanie z klasického telefónneho automatu na mince. V tom čase sa v takomto automate platilo jednou korunou (Kčs), vytočilo sa číslo a po spojení sa hovorilo. Ak sa jednalo o mezimestský hovor, jednoducho sa vytočila predvoľba (napr. Bratislava mala "07"). Týmto spôsobom sa dalo volať do celelého Československa. Ak sa končil limit koruny, telefón si zobral ďalšiu mincu, ktorú sme museli položiť do otvoru na mince a v stanovenom okamihu minca prepadla do zásobníka a hovor mohol pokračovať. Ale toto sú zrejme známe veci.

Ako teda prebiehalo telefonovanie zadarmo? Princíp bol nasledovný. Na začiatku bol postup klasický. Do automatu sa hodila koruna a vytočila sa číslo. Príslušníci armády (teda záklaďáci) vytáčali zvyčajne rôzne medzimestá. Čiže ihneď po vytočení čísla prišla finta a to okamžité následné opakované vytáčanie čísla nula, kde číselník opisoval najdlhšiu dráhu návratu. Ak počas tohto pohybu číselníka druhý účastník nadviazal spojenie zdvihnutím slúchadla, tak v tom momente nejako zblbla tarifikácia a telefónny automat situáciu (nesprávne) vyhodnotil tak, že nadviazanie spojenia sa nevykonalo, hoci účastníci už veselo hovorili. Tieto hovory prebiehali zvyčajne niekoľko desiatok minút, sám som si to niekoľko krát vyskúšal. Ako čerešnička na torte sa javil fakt, že po ukončení tohto hovoru automat vrátil korunu. No niet nad dokonalosť.

Jeden reklamný slogan hovorí o telefonovaní na dva roky zadarmo. Je takmer neuveriteľné ako toto krásne zapadá do udalostí spred dvadsiatich rokov. Tento postup reklamu nepotreboval. Práve naopak - tajil sa najmä pred mladými vojakmi a tým sa vlastne chránil pred nadmerným zneužitím. Neviem dokedy fungovalo toto zázračné telefonovanie, ale myslím, že kompetentní pracovníci telekomunikácii o tejto vade automatov vedeli a začali ich meniť za novšie typy. Zatiaľ si však stovky (alebo tisíce) vojakov a asi aj civilistov užívali hovory donekonečna a naozaj úplne zadarmo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.


Už ste čítali?